Ako často sa stretávame s výrokmi: „Od nového roka začnem chudnúť…“, „Od pondelka začnem behávať…“! Odkladáme si svoje predsavzatia, pričom nám efektívne poslúžia naše výhovorky, prečo nezačať práve teraz: „Teraz musím dokončiť svoje úlohy…“, „Ešte si chcem vychutnať vianočné sviatky…“, „Momentálne beriem antibiotiká…“ atď. Tieto výroky nám hovoria, čo a prečo nespraviť, prečo čakať, prečo neprijať rozhodnutie hneď a radšej ho s ospravedlnením seba odložiť. Napriek tomu, že sa v momentálnej situácii necítime dobre, odkladáme rozhodnutia, pretože potrebujeme pocit bezpečia a istoty. Naše zvyky (rituály, práca, spoločenstvo…) sú pre nás dôležité. Čím viac, tým ťažšie sa ich vzdávame. Vytvárame si nimi naše pohodlie. Celý tento výtvor je v nás a predstavuje najväčšiu prekážku zmien. Zriedkavo si uvedomujeme, že keď budeme robiť stále to isté, budeme sa mať stále rovnako. Že opakovanie starého správania vedie k rovnakým výsledkom.

Čo by sme spravili keby sme sa nebáli?

Jedna z najväčších chýb, ktorú robíme je, že nechávame svoj život len tak plynúť. Od 1. januára do 31. decembra 2020 máme k dispozícii 366 dní. Každé ráno, keď sa zobudíme, máme jeden deň k životu a k naplneniu svojich snov. Tento jeden deň máme na to, aby sme sa pozreli svojim strachom do očí. Náš život je v skutočnosti vždy iba jeden deň. Vtedy môžeme dať do toho všetko. Večer, keď si ľahneme máme možnosť zhodnotiť svoj deň. Predstavme si seba nasledovne: „Išiel som do toho a vyšlo to, alebo nevyšlo to, ale nevadí, pretože som cítil, že žijem a pracujem na sebe“. Alebo si ľahnem s pocitom nespokojnosti a moje myšlienky mi povedia: „Nešiel som do toho, som zo seba sklamaný“. Tento „batoh sklamaní“ si vlečieme so sebou celý život. Na konci života nám je ľúto všetkého, čo sme nespravili.

Ak máme strach pred niečím novým, potrebujeme posilňovať svoje sebavedomie. Sebadôveru budujeme tým, že sa vedome púšťame do nových vecí, z ktorých máme obavy. Následne, keď to dodržíme, pozrieme sa svojim strachom do očí, naša sebadôvera stúpa a my prijímame prekážky ľahšie a naše oči začnú postupne žiariť. Pretože vieme, že keď príde noc a ľahneme si, budeme pokojne zaspávať, lebo sme zvíťazili nad svojim strachom. A nezabudli sme žiť svoj život. Buďme tvorcami a nie obeťami svojich životov.